Aké chotáre, také koláče

Na škole nám rozdiel medzi ekonomikou ľavice a ekonomikou pravice vysvetľovali na známom príklade koláča alebo chleba, kde ľavica ho chce krájať a pravica piecť. Žeby v súčasnej dobe chceli všetci hlavne krájať?

Daňová problematika ma zaujíma, tak ma upútalo, že recept na koláč hľadajú zrejme i v USA.

Donald Trump predstavil víziu v podobe zníženia daní so súčasným zachovaním sociálnych, zdravotných a vojenských výdavkov. Čiže sľúbil, že použije dane, clá a iné stimuly na pomoc americkému automobilovému sektoru a nedovolí masívnym automobilovým závodom byť postaveným v Mexiku, Číne alebo iných krajinách. Ale tiež sľúbil ukončiť pravidlá podporujúce prijímanie elektrických vozidiel, ktoré sú srdcom Bidenových klimatických plánov.

Kamala Harris postavila svoj program na Bidenových rozpočtových plánoch. Najzaujímavejší je ale návrh zdanenia nezrealizovaných kapitálových príjmov, ktorý vyvolal veľký rozruch.

Ak vlastníte kapitálový majetok, ktorého trhová hodnota narastie, tento nárast sa vám bude počítať ako zdaniteľný príjem. A to bez toho, aby ste najskôr ten majetok odpredali. Táto daň by od daňových poplatníkov s čistým majetkom nad 100 miliónov dolárov vyžadovala, aby platili minimálnu daň zo svojich nerealizovaných kapitálových ziskov z aktív, ako sú akcie, dlhopisy alebo súkromné ​​spoločnosti.

Podľa platnej legislatívy platia daňoví poplatníci dane z rastu hodnoty ich aktív pri ich predaji. Zisky z majetku držaného menej ako jeden rok podliehajú bežnej sadzbe dane z príjmu, zatiaľ čo zisky z majetku držaného dlhšie ako jeden rok sa zdaňujú najvyššou sadzbou 23,8 percenta.

Podľa nového návrhu by daňoví poplatníci s čistým majetkom nad 100 miliónov dolárov museli platiť minimálnu efektívnu daňovú sadzbu 25 percent z rozšírenej miery príjmu, ktorá zahŕňa ich nerealizované kapitálové zisky. Čiže by vypočítali svoju efektívnu daňovú sadzbu za minimálnu daň a ak by klesla pod 25 percent, museli by zaplatiť dodatočné dane, aby sa ich efektívna sadzba dostala na 25 percent.

To by zvýšilo daňové zaťaženie sporiteľov v USA, čím by sa zahraniční sporitelia dostali do relatívnej výhody, pretože by nemuseli čeliť minimálnej dani. Zvyšovanie daní domácim sporiteľom znižuje objem domácich úspor v ekonomike. Zahraniční sporitelia by zase financovali väčší podiel investičných príležitostí v USA. V dlhodobom horizonte by americké príjmy klesali, keďže by výnosy z investícií prúdili k zahraničným sporiteľom namiesto amerických sporiteľov. Prejavilo by sa to aj v posunutej obchodnej bilancii, zvyšovaní obchodného deficitu.

Vyššia efektívna daňová sadzba z kapitálových ziskov by tiež mohla odradiť od investovania, podnikania a podstupovania rizika, čím by sa obmedzili možnosti financovania začínajúcich podnikov. To by viedlo k menšej ekonomickej dynamike.

Návrh je v i rozpore s medzinárodnými normami, Väčšina krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zdaňuje kapitálové zisky, keď sú realizované nižšími sadzbami ako USA a zdaňuje kapitálový príjem celkovo nižšími priemernými daňovými sadzbami.

Minimálna daň by bola pravdepodobne nestabilným zdrojom príjmov. Veľká časť odhadovaných príjmov, ktoré by to zvýšilo v prvom desaťročí, je zo zdanenia predtým nahromadených kapitálových ziskov. Po zaplatení daní z minulého nahromadenia kapitálových ziskov, by bol trvalý nárast príjmov v budúcnosti hodne menší.

Ak sa zákonodarcovia snažia zvýšiť príjmy od najlepšie zarábajúcich, majú k dispozícii oveľa sofistikovanejšie spôsoby, napríklad progresívne spotrebné dane. Harrisovej návrh by bol zrejme veľmi komplikovaným novým daňovým režimom. Namiesto toho, aby slúžil ako stabilný zdroj trvalého financovania, by naopak ekonomické škody mohli byť značné, pretože by to znížilo úspory, podnikanie a hospodársku dynamiku.

Predstavitelia americkej administratívy tvrdia, že návrhy ukazujú odhodlanie znížiť rozpočtový deficit prevažne vďaka vyšším príjmom. Predstavujú tiež politicky populárny návrat k úrovniam daní platným pred legislatívou o daňovej reforme exprezidenta Trumpa.