Letos neprojdou. Blokáda pochodu neonacistů

V sobotu 14. března 2015, kdy byl vyhlášen v roce 1939 Slovenský štát, se v ulicích Bratislavy sejdou přívrženci krajní pravice, aby velebili zločiny a profašistický režim, který poslal na smrt desetitisíce slovenských Židů. Organizátorem je člověk, který inicioval demonstraci proti Izraeli v době války v Gaze a inklinuje k myšlenkám neonacismu. Tento rok však neprojdou! V Bratislavě je současně organizovaná blokáda tohoto pochodu. Žijeme v čase, kdy novodobá fašizace na Slovensku ovlivňuje společnost a proniká také do struktur či rétoriky politických stran. Organizátoři blokády vyhlašují: Je jen na nás, zda k tomuto stavu budeme nečinně přihlížet, anebo dáme najevo veřejně nesouhlas!

Na blokádě pochodu neonacistů v Bratislave vystoupí také prof. MUDr. Pavel Traubner PhD., neurolog a čestný předseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí:

Narodil som sa do hrozného vojnového obdobia. Od roku 1942 sme žili v gete v Ilave, mojom milovanom rodnom meste a od 4.9.1944 za pomoci slušných občanov z Ilavy a z okolitých hôr v Zliechove a Valaskej Belej, v zemi vykopaných bunkroch, v strašných útrapách v krutej zime a o hlade.

Jeden zo zlých momentov bol, keď mojej maminke na ulici veliteľ Hlinkovej gardy stiahol zo mňa fusak, pretože Židia nesmeli mať kožušiny.

Podmienky v horách boli strašné, jeden svetrík, ktorý je dnes vystavený v Židovskom komunitnom múzeu v synagóge na Heydukovej ulici, som mal na sebe nepretržite deväť mesiacov bez vyzlečenia. Po návrate z hôr som vážil vo veku štyroch rokov 10 kíl, teda asi ako ročné dieťa. Rok som len šepkal, pretože ma všetci prosili, aby som v bunkri hovoril ticho, aby sme sa neprezradili a neskončili ako skupina desiatich Židov a Rómov, ktorých obesili asi 200 metrov od nášho bunkra.

Preto sa ma bytostne dotýka spochybňovanie utrpenia počas holokaustu, spochybňovanie smrti 6 miliónov nevinných obetí, odtransportovanie viac ako 72 tisíc Židov zo Slovenska a, žiaľ, medzi nimi nepochybne mnoho budúcich, skvelých lekárov, umelcov, ale i robotníkov a poľnohospodárov.

Slovenský štát vydal Židovský kódex, tvrdší voči Židom ako Norimberské zákony, a súhlasili s ním štátni predstavitelia na čele s prezidentom – kňazom Jozefom Tisom, so zbavením všetkých práv občanov židovského pôvodu. A za každého Žida, odoslaného do koncentrákov s prídavkom „Návrat nežiaduci“, platil štát 500 mariek.

Preto ma bolí, a musím protestovať voči vyjadreniam, že sa za Slovenského štátu žilo v blahobyte, hoci v tom istom období 72 tisíc jeho rovnocenných občanov, dospelých, ale i detí, bolo zavraždených v koncentračných táboroch. Mám 2 dcéry a 3 krásne vnúčatá, a i kvôli nim je mojou povinnosťou verejne vystupovať, aby už nikdy, nielen ony, ale nikto vo svete, bez ohľadu na náboženstvo, rasu, či farbu kože nemusel zažiť to, čo som miesto šťastného detstva prežil ja.

"Blahobyt" za Slovenského štátu byl vykoupen ožebračením jeho židovských obyvatel, kterým byly uloupeny nejen podniky, obchody a prostředky obživy, ale také osobní věci, šperky, domácí mazlíčci.