Pokus Slovenska znížiť cenu platiny na svetových trhoch nevyšiel

a ukázal, že Slovensko napriek enormnej snahe a úsiliu zmeniť chod dejín a tiež aj trhovú cenu platiny na Commodities Exchange (COMEX) nemá tú silu, možnosti a prostriedky. Slovenská snaha predajom vlastných platinových sitiek zo správy štátnych hmotných rezerv poraziť burzových špekulantov, z ktorých väčšina v jarmulkách pri Múre nárekov ďakuje voľnému trhovému mechanizmy za svoje zisky na komoditách ako sú napr.: ropa, zemný plyn, zlato, striebro, ale aj PLATINA bol márny a neúspešný. Márna bola snaha Slovákov znížiť cenu platiny na skutočnú reálnu cenu a tým aj znížiť cenu katalyzátorov do automobilov.

Pri platine sa zastavím priatelia, bratia a sestry v Česku, lebo možno viete, možno nie, ale Slovensko a naši ľudia sa pokúsili o niečo, čo keby vyšlo, ovplyvnilo by veľa vecí, a takisto by to ovplyvnilo aj vývoj a cenu automobilov na Slovensku a vo svete.

Slováci sa 4.júla 2011 pokúsili ukázať národu, Bohu a svetu, aká je skutočná cena platiny a že cena platiny na Commodities Exchange (COMEX) je pravdepodobne manipulovaná.

Prečo sa o to Slováci – moji rodáci pokúsili?

Domnievam sa, že preto, lebo Slovensko je krajina, kde sa vyrába nenormálne veľa automobilov. V každom na Slovensku vyrobenom automobile je katalyzátor Ako katalyzačná látka v katalyzátore sa obvykle používa platina.

Cena platiny je podľa neprajníkov národa vyvoleného manipulovaná na Commodities Exchange (COMEX) našimi priateľmi v jarmulkách. Predávajú - kupujú platinu, resp. hlavne rôzne futures, deriváty a podobné certifikáty na platinu, ale fyzicky platinu nemajú.

My na Slovensku, však platinu – platinové sitká fyzicky máme, resp. mali sme.

Predajom platinových sitiek – fyzickej platiny sa naši ľudia pokúsili ukázať svetu, národu a Bohu aká je trhová cena platiny. Ako sa o to naši ľudia pokúsili je opísané nasledovne:

Sitká, ktoré Správa štátnych hmotných rezerv ponúkala v elektronickej aukcii v júli, obsahovali 92 percent platiny a osem percent ródia. Gram platiny stál v tom čase podľa informácií Markízy 38 eur a gram ródia 43 eur. Cena za gram zliatiny tak bola 38,50 eura. Štát však za gram zliatiny dostal 10,60 eura, čo je asi štvrtina z trhovej ceny. Štát, ktorý mohol pri predaji sitiek za trhovú cenu zarobiť 2 425 000 eur, získal 667-tisíc eur, teda o 1 800 000 menej. Podľa televízie Markíza spoločnosť, ktorá dala víťaznú ponuku iba sekundu pred ukončením elektronickej aukcie, sa volá Heneken a jej jediným majiteľom je 27-ročný Michal Hudoba zo Sliača, ktorý bol na spomínanej kandidátke SDKÚ-DS.

Na elektronickú aukciu bolo stanovených len 20 minút od 9:00 do 9:20. Prvá ponuka bola podaná 9:03 vo výške 440 000 eur. Štyri sekundy pred vypršaním limitu bola podaná ďalšia za 600 0000 eur, sekundu pred vypršaním podáva ponuku víťazná firma.

Z vyššie uvedeného postupu je ukázané, že reálna trhová cena fyzickej platiny (nie rôznych futures, derivátov, certifikátov na platinu) by mala byť podľa Slovákov aspoň 4x nižšia ako je cena platiny na Commodities Exchange (COMEX).

Za 4x nižšiu cenu sa naša platina aj skutočne predala – tzn. uskutočnila sa fyzická dodávka tovaru.

Ako je možné, že cena platiny na Commodities Exchange (COMEX) po tejto slovenskej tranzakcii neklesla ?

Keby platina klesla podľa tranzakcie vykonanej Slovákmi, klesla by cena aj katalyzátorov a tým by klesla aj cena automobilov vyrábaných vo svete a aj na Slovensku. Ekonomika sveta a Slovenska by začala znovu naberať obrátky a nie klesať.

Naši ľudia sa predajom platiny elektronickou aukciou pokúsili zvrátiť chod dejín. Nevyšlo to celkom, ale snaha tam bola. A snaha sa tiež cení.

V budúcej obci Bezfajov, ako je o nej referované na www.slonoviny.sk sa ma pýtajú, prečo sa našim ľuďom nepodarilo znížiť cenu platiny na svetových trhoch?

Odpoveď ja osobne nepoznám, avšak chudobní žid, ktorí bude viesť vzájomnú súkromnú družstevnú požičovňu peňazí v obci Bezfajov, pravdepodobne niekde na víchodnom Slovensku spolu s rabínom hovoria, že za všetky tie veci na burzách a vo svete môžu muži v jarmulkách...

Takže tak -)