Skutečný symbol nových začátků, touhy po vědění a poznání, jasných pořádků a sladké zralosti, je pro mne září
Milujem september.
Sladký september. Dozrieva hrozno, jsbĺčka, hrušky a slivky, blumy, špendlíky.
Blíži sa babie leto.
V septembri neomylne začína nový školský rok.
V kuchyni na nástenke visia rozvrhy detí, podvečer sa píšu úlohy, ráno sa vstáva v pravidelný čas, chystajú sa svačiny, bez meškania jazdia školské autobusy, krúžky sa držia známej štruktúry, schvaľujú sa výdaje na školské výlety, plánujú sa víkendy, ....
Každý vie presne, kde sa nachádzajú ostaní členovia rodiny.
Uchovávam si v pamäti, ako sa vždy v septembri samovoľne vzkriesila tzv. „rodinná pošta“.
V našej, štvorgeneračnej česko-slovenskej rodine, mala rodinná pošta zvláštne mnohodruhové kúzlo.
Krásne, rukou písané správy pre deti vracajúce sa zo školy.
Nezasvätený by sa zrejme mnohým odkazom divil:
- šmorn je v posteli pod perinou (myslí sa zemiakový pokrm)
- šla som za humno na špendlíky (myslí sa na slivky)
- nafúkni fúrik (myslí sa kolečko)
- deda u Bečvárny zbiera na haluze (myslí sa, že dedo išiel s kárkou na drevo)
- k Mirovi hejtu nechoď (myslí sa nechoď na návštevu)
- dobre si rozmysli, čo je treba na zajtra zrobiť (myslí sa, že si lajdák a určite budeš zháňať pomôcky do školy na technické práce na poslednú chvíľku)
- až prídeš, nikam netiahni (myslí sa, že nesmieš na kolo, na futbal, ...)
- obuj si galoše, poprcháva (myslí sa, že si nachladnutý, netúlaj sa so psom v daždi)
A ešte iné príkazy a nariadenia. Narýchlo napísané na rôznych papierikoch.
Hranaté a kostrbaté písmo starých rodičov (tiskacie písmo rodičov) niekedy odzrkadľovalo starostlivosť, láskavosť, no inokedy výstrahu a prísnosť.
Takáto „poštovná zásielka“ bola „uložená“ kdekoľvek – v kuchyni na stole, na schodoch, na chladničke, na písacom stolíku, ....
Čo však bol vskutku zázrak – nikdy sa nestratila, vždy si našla adresáta – mala proste „kouzelný řád“.
Zostane tajomstvom detí, či sa podľa dobrých rad, príkazov a inštrukcií po návrate zo školy riadili.
Dnes, keď už synovia odišli z domova, sa mi po „rodinnej pošte“ cnie. Chýba mi.
Rada by som na papierik napísala červenou fixou: “Nikam už nechoď, keď prídem domov, budeme chvíľku spolu, ...“
„Rodinná pošta sa v modernej dobe nenosí“.
*
Chci pochválit září, „život má znovu řád – sladký řád“.
Chci pochválit všechny, kteří se na naší rodinné poště aktivně podíleli.
