.......... „Pes je jediný tvor, ktorý vás miluje viac, než vy milujete sami seba.“...........
(Úryvok z dopisu)
Posielam nielen pozdrav a objatie,
Musím Ti napísať.
Dnes ráno, pár minút pred šiestou hodinou, náš psík Omárek prešiel na druhú stranu rieky života. Viem, že nebolo vyhnutia. Osud mu už prichystal iné diaľavy a cesty. Odhodlane sa na ne vydal. Bol vždy bojovník a statočne dobojoval posledný boj v živote. Aj keď nemoc neporazil, pre nás zostane vždy víťazom. Pár prvých krokov do neznáma urobil s nami. Držala som ho pri tom v náručí – to aby sa nebál a v pokoji opustil náš svet. Vedel, že odchádza. Vedel tiež, že ty to vieš a si tam s nami. Pošepkala som mu to do uška. Šeptala som mu, ako ho všetci máme radi a ďakujeme mu, že s nami žil a dal nám veľa lásky a radosti. Keď som ho naposledy vzala k sebe a objala, tušila som, že bude koniec. Smrť bola tak blízko. Cítili sme jej prítomnosť. Ale netrpel. Bol kľudný a vyrovnaný. Oddane, ako vždy, počúval svojeho pána a sem tam otvoril očká. Len raz mal silnejšiu triašku a chrčanie. Vyhladila som mu záchvevy až do stratena. Bol statočný. Nebál sa, že ďalej už poputuje v iných svetoch a časoch bez nás. Myslím, že bol pripravený. Úplne nakoniec ma olízal a zavrel očká. Prikryla som mu čumák dlaňou, aby sa nezľakol milostnej injekcie. Kľudne zhlboka 2x vydýchol a potom mu prestalo tĺcť srdiečko. Jeho pán mal celý ten čas položenú ruku na malom psom srdiečku.
Práve sa rozodnievalo a slniečko mu pomohlo ukázať cestu do vesmíru. Je mu tam dobre.
Celý svoj psí život nás učil láske k zvieratám, k slobode, k túžbe po voľnosti, pohybu. Ale hlavne nás naučil radovať sa z návratov domov a tešiť sa zo vzájomnej príťažlivosti. Nenahraditeľne dokázal dať najavo radosť, keď sme mu boli nablízku.
Úplne malý uzlík, ako dlaň bol teplý a statočný, keď odchádzal. Jeho psí život sa vrchovato naplnil. Omárkovo poslednou veľkou školou bolo, ukázať nám, že keď nie si sám, nie je treba sa báť smrti. Aj keď sme spolu boli len krátky psí život, bol to čas naplnený najkrajšími zážitkami ľudskej a zvieracej vzájomnosti.
Budeme mať na nášho psíka spomienku. Vždy s láskou a úsmevom. Práve takých nás mal rád.
Takže, dnes, po pár rokoch, sa už usmievam. Nesmutním. Taký je život a smrť.
