Na cestách už len polovica nehôd

Potreba zníženia počtu dopravných nehôd a s tým súvisiacich škôd je dlhodobo akútna. Pritom existuje skutočne jednoduché, veľmi účinné, finančne aj organizačne neutrálne riešenie. Jeho zavedenie môže byť otázkou dní. Odhodlá sa spoločnosť ho využiť?

Mnoho zodpovedných osôb a inštitúcií úlohu zníženia počtu havárii vytrvalo riešia, dosiahnuť však skutočný a trvalý pokrok sa im nedarí. Problém tu stále je a stále zamestnáva spoločnosť. Ako z hľadiska ekonomického (zbytočné škody) tak z hľadiska sociálneho (zranenia a usmrtenia osôb). Pritom existuje skutočne jednoduché, veľmi účinné, finančne aj organizačne neutrálne riešenie, ktoré by veci významne pomohlo. O čo ide?

Všetky prevádzkované vozidla sú povinne zmluvne poistené (PZP). Takéto vozidlo v prípade spôsobenia škody na inom vozidle či zariadeniach ciest je oslobodené od znášania spôsobených škôd, je chránené zaplatením PZP. Teda vodič, môže jazdiť akokoľvek zle, nič neriskuje (okrem seba zranenia). Nemôže bezpečnou jazdou ani získať ani stratiť. Je to tak správne? Má to byť tak, že vodič zaplatí poistku a potom je všetko jedno? Veď zaplatenie poistky má byť nástrojom na zmiernenie dôsledkov. Nie dokladom na bezbrehú nezodpovednosť! Súčasný systém PZP k tomu priam nabáda. A to je kameň úrazu! A nevyužitý priestor pre motiváciu vodičov jazdiť zodpovedne.

Pokiaľ spoločnosť očakávala prínos konkurenčného boja medzi poisťovňami do tejto oblasti, môže svoje očakávania pokojne hodiť za hlavu. Poisťovne ukázali (celoeurópsky), že ich vzájomná zhoda v nerušení stojatých vôd vlastného kšeftu sú pre nich dôležitejšie. A konkurencia je to, čo si úprimne neželajú (nielen poisťovne). Preto, keďže trh zlyhal, má nastúpiť spoločnosť s implementáciou vlastných pravidiel. Má na to plné právo.

Prvou zmenou má byť zavedenie spoluúčasti pre PZP. Nie však symbolickej, ale rovných 20 % zo spôsobenej škody. Keďže ide o „povinné“ poistenie cudzieho majetku a zdravia, bude správne obmedziť hornú hranicu spoluúčasti, napr. pre osobné vozidla sumou 5 - 6 tis. € (vodič nemôže za to, že iný účastník cestnej premávky má miliónové auto či preváža mnohomiliónový náklad). Vytvorí sa tým stav, kedy poisťovne budú môcť radikálne znížiť všetky sadzby PZP, nakoľko doplatky získajú od „správnych“ ľudí. Pri dnešnej výške PZP by spoluúčasť len 3 tis. € od „správneho“ vodiča pokryla celé poistné mnohým zodpovedným kolegom. A čo je hlavné, vytvorí sa stav, že vodič nebude môcť jazdiť akokoľvek zle. Už to nebude jedno! Bude musieť jazdiť opatrne, zodpovedne, aby nedoplácal aj 6 tis. €! A to vari chceme. Či nie? A vodič si na konci roka môže sám vypočítať bonus za zodpovednú jazdu, či malus za jazdu „originálnu“. A zmenší sa priestor aj pre poistné podvody.

Hneď druhou zmenou má byť úprava výšky minimálnej spoluúčasti z havarijného poistenia. A to taktiež na 20 možno až 25 %. Avšak už bez obmedzenia výšky sumy spoluúčasti. Praktické skúsenosti z celej histórie podnikania či osobnej spotreby dokazujú, že až podiel zainteresovanosti na úrovni cca 20 % je skutočne motivačný. Menšia sadzba má menší účinok a pri 7 až 6 % motivačný účinok celkom zaniká. Toto by bol nástroj na uvedomenie si vlastných škôd. Lebo priznajme si, jazdíme po cestách spolu aj s takými vodičmi, ktorí nielenže si nevážia cudzí majetok, ale ani svoj (však ho majú poistený). A aj ten ich vlastný občas nie je ich vlastný, napr. firemný. Pre spoločnosť však neexistuje dôvod, byť neprimerane solidárny s osobnou nezodpovednosťou. Tých 20 či 25 % zodpovednosti za škody spôsobené sebe samému by malo byť minimum! Zároveň sa aj tu vytvorí priestor na zníženie výšky predpísaného havarijného poistného. Slušný vodič len ušetrí.

Aby nastalo toto priateľské prostredie na cestách, stačí vykonať pár legislatívnych zmien. Legislatívci to hravo zvládnu a budú to jediné náklady projektu. Netreba to využiť? Veď tu nejde len o zainteresovanie jednotlivcov na vlastnej zodpovednosti, tu ide o oveľa viac! Ročne ide o tisícky havárií s následnými škodami. Ročne ide o tisícky zranených a mŕtvych. A ten istý počet rodín uvrhnutých do sociálnej traumy, veľakrát na veľmi dlhú dobu. A z toho plynúce sociálne škody pre jednotlivcov i spoločnosť. Predpokladám, že po zavedení týchto skutočne drobných úprav, ktoré nikoho nepoškodia, klesne počet dopravných nehôd o možno až 40 %. A počet nehôd s ťažkými následkami snáď až o polovicu (nie všetky havárie sú spôsobené nezodpovednosťou. Sú aj nechcené chyby a omyly). A toto zníženie počtov by potešilo mnohých. Stačí rázne zainteresovať vodičov na tom ako jazdia. Opatrením, ktorého charakter bude trvalý a nebude závisieť od žiadnej dopravnej akcie, dopravnej špičky či sezóny.