Chcete zdravšiu spoločnosť? Zrušte zdravotníctvo!

Zdravie spoločnosti nezávisí od toho, koľko prostriedkov sa do zdravotníctva investuje. Aj keď určitý význam neodškriepiteľne majú. Často dochádza k liečbe zo spoločenských prostriedkov, ktorej výsledok nemá žiadny spoločenský prínos. Je potrebné zaujať celkom vážne stanovisko, do akej miery je ktorý liečebný úkon spoločenský žiadúci. A na tomto základe riadiť spôsob financovania zdravotníctva.

Pre zjednodušenie chápania problematiky si predstavme skutočný extrém. Od zajtra nebude žiadne zdravotníctvo, žiadni lekári! Čo sa stane? Je ťažké diskutovať týmto smerom, ale pre pochopenie vecí tak učiníme. Čo sa teda naozaj stane? V priebehu pár dní a mesiacov zomrú tisíce ľudí odkázaných na lekársku pomoc! Zomrú ľudia chorí, zranení a slabí. Už za tých pár mesiacov spoločnosť rázne ozdravie a ušetrí miliardy v nákladoch na zdravotníctvo. Tieto môže v celom rozsahu venovať na podporu narodenia a výchovu zdravých detí. Výsledkom bude nárast populácie a neporovnateľne zdravšej ako tomu bolo ešte pred pár mesiacmi. A to nie je všetko! Spoločnosť po takomto kroku zbohatne dvakrát. Namiesto tisícok „nepotrebných“ lekárov, sestier, záchranárov, pilotov, komunikačných operátorov, výrobcov a distribútorov liekov a prístrojov ... spoločnosť získa tisícky kvalifikovaných odborníkov iných profesií! Zbohatne teda raz ušetrením investícií do zdravotníctva, druhýkrát využitím získaných odborníkov na iné spoločenské potreby, na technické napredovanie. Nie, nenavrhujem žiadnej výkonnej moci aby zrušila zdravotníctvo. Viem, že mnoho štandardných lekárskych úkonov je vysoko cenných. Viem, že zručný chirurg a pár kg sadry dokážu z človeka neschopného pohybu za krátky čas urobiť človeka zdravého. Že pomocou cisárskeho rezu dokáže lekár zachrániť naraz dva ľudské, zdravé životy. Preto nechcem zrušiť zdravotníctvo, ale chcem, aby táto oblasť spoločenského financovania bola riadená potrebami a záujmami spoločnosti. Nie jednotlivcov, či podnikateľských skupín! Nie záujmami rezortu zdravotníctva ani jeho dodávateľov! Chcem dôrazne upozorniť na fakt, že zdravie spoločnosti nemá priamy súvis s objemom financií v zdravotníctve samotnom! Nakoniec všetci dobre vieme, ako spoločnosť dokáže v okamihu „ozdravieť“ zmenou nemocenských dávok počas práceneschopnosti. Ako klesne „potreba“ kúpeľnej liečby po zavedení poplatku za kúpeľnú liečbu. Chcem preto vyzývať zodpovedných, aby sa neobávali odmietnuť tie požiadavky zdravotníctva, ktoré nepodporujú zlepšovanie zdravotného stavu spoločnosti ako celku! Aby nedošlo k tomu, že zdraví sa nebudú môcť narodiť z dôvodu ekonomickej núdze, spôsobenej „dokonalou“ zdravotnou starostlivosťou o chorých. Spoločnosť musí oddeliť individuálne od spoločenského. Spoločnosť musí mať odvahu „pozrieť pravde do očí“ a priznať, ktoré riešenie prináša prospech spoločnosti. Aj smerovanie zdravotníctva totiž môže byť jednou z príčin nárastu sklonov medzi mladými k eutanázii starých a chorých ľudí. To nie je moja úvaha, to je problém, ktorému sa venujú zákonodarné orgány viacerých krajín EÚ! Situácia už dnes je povážlivá a stále ešte nie je definitívna! Vieme dobre, že zdravotníctvo nám ponúka aj také výsledky svojich výskumov, ktoré sme si nikdy neobjednali (umelé potraty, klonovanie, eutanáziu). Ponúka rôzne „nedoceniteľné“ operácie na „nedoceniteľných“ prístrojoch, výsledkom ktorých je zničená bytosť, odkázaná na trvalú, odbornú opateru. Na trvalé pripútanie k nemocničnému lôžku a prístrojom, na roky v kóme ... Lekári tento stav už neraz označili za výsledok pokroku zdravotníctva! Bude sa spoločnosť tomuto samovývoju zdravotníctva naďalej iba prizerať a platiť koľko si zapýta? V zdravotníctve nesmie byť pripustený nástroj, ktorému na trhu hovoria dopyt a ponuka? Aj keď nie v celej šírke jeho pôsobnosti. Nastal čas, keď aj európska spoločnosť sa musí spoločensky a slobodne rozhodnúť, ktoré zdravotné úkony bude podporovať v celom rozsahu zo spoločenských zdrojov a ktoré budú a v akej miere podporené aj pacientom. Pretože aj pacient sám má niesť podiel zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. A má mať možnosť sa rozhodnúť, či si úkon objedná. Či použije vlastné peniaze na vlastné hoci aj „znovuzrodenie“ alebo použije svoje prostriedky na celkom iný účel. Tieto peniaze spoločnosť však musí ponechať jednotlivcovi a neodoberať mu ich už v predstihu na potreby, ktoré jednotlivec a teda ani spoločnosť nepožaduje! Niektoré krajiny, ktoré európski, politickí aj priemyselní lídri blahosklonne označujú za „rozvojové“, prichádzajú na európske trhy s výrobkami lacnejšími ako sú európske. Títo lídri (vo svojej naivite) opäť blahosklonne označujú tieto produkty za nekvalitné, čím sa len snažia uchrániť si svoje status quo pri válovoch, keďže ako von z problémov nevedia. Avšak už roky tieto „nerozvinuté“ krajiny napredujú vysokými tempami. Na európskom trhu predávajú stále väčšie objemy svojich produktov. A európsky zákazník zisťuje, že aj kvalita týchto produktov rastie pomerne rýchlo. Ekonómovia nechápu, ako za tie ceny dokážu sem ten tovar vôbec doviezť. Áno, aj takýto je dopad rôzneho vynakladania zdrojov spoločnosti. A zdravotníctvo je len jedným z rezortov, tzv. spotrebiteľov, kde je možné efektívne šetriť.