Zimný výstup na Veľký Manín

Konečne bola pozitívna predpoveď, ktorá ma dostala na krásnu zimnú turistiku do pohoria Súľovské vrchy. 

 Konečne bola predpoveď počasia pozitívna a mohol som sa vybrať na turistku v peknom počasí. Ráno ako vždy zase skoré vstávanie a cestovanie, ale ved to už poznáte :). O 8:00hod som prišiel do PB a hneď som sa mohol po žltej značke vybrať na môj cieľ a to Veľký Manín. Prechod cez mesto bol úplne super, minimum áut a pár ľudí ešte dosť opitom stave :).  Prišiel som na konečnú, kde som sa mal pripájať na chodník do lesa, ale tam bol jeden veľký problém. Tri možné cesty a z toho jedna uzatvorená plotom a traja hawkovia. Musel som zupnúť GPS a keď som zistil, že práve tá uzavretá cesta je tá, po ktorej mám ísť, môj strach sa stal mojim nepriateľom. Nezostávalo nič iné, ako sa cez plot bokom, kde bol chodníček dostať až hore do lesa. Našťastie hawkovia dakam odbehli len štekali.  Ako som sa dostal do lesa hneď nad mesto, ukázal sa krásny pohľad na hradnú zrúcaninu názvom Považský hrad.  

Potom ma čakala celkom nudná cesta o samote lesom, kde vidieť niečo je nemožné, lebo prechádzam stále len lesom. Chodník bol pekne pod snehom ale aj čistím ľadom a bolo potrebné si dávať pozor. Po cca pol hodine, som sa dostal na krásnu dlhú lúku, kde som už videl oproti sebe môj cieľ. Čakal ma tam v plnej krásne. Na lúke boli vyjazdené pásy od traktora, takže chôdza bola super ľahká :).
Ale konečne už aj nejaké tie výhľady na tú krásnu okolitú krajinu. 
 

Dostávam sa pod Manín a na prvé vyhliadkové miesto, no svojim spôsobom aj jediné miesto. Na toto nemám čo dať, počasie umožňovalo sa kochať tou krásnou prírodou a zohrievať sa na slniečku.Tu som si povedal, že tento výlet stál zato, ale to som ešte nevedel čo ma čaká :).
 

Strmé stúpanie ktoré stále nechcelo končiť, a jemné brodenie sa v snehu. Stretol som aj troch ľudí, čo som popravde ani nečakal. Nech to stúpanie bolelo a bolo únavné, ale tá zimná krása stála zato. Dostal som sa na vrchol a mohol som si spraviť aj tú vrcholovú fotografiu - selfie.
 

Potom ma čakala nejaká tá hrebeňovka samozrejme nič dlhé, ale príjemné chodenie hore dole pri teplote cca -4°C.

Našiel som stopy a videl som, že idú niekam na kraj vrchu tak som sa vybral aj tam. Už viem prečo sa tam niekto vybral. Bol stade krásny a zaujímavý pohľad na Veľký a Malý Rozsutec. 
 

Už klesám a dostávam sa ku malej chate, ktorá Vám ponúkne super ubytko - nocľah v prírode. Určite cez leto pôjdem otestovať, aké to tam je aj cez noc.
Nechcelo sa mi vrátiť sa na žltú značku tak som sa rozhodol, že to vezmem kolmo dole. Bolo to klesanie brutálne a mal som pocit že pustím lavínu a zapadnem :). Ale dostal som sa dole a mohol som sa vybrať na vláčik do Považskej Teplej a šup domov.