S kočíkom do výšky 1946 m.n.m. (Kráľová hoľa). Je to možné, alebo radšej zdolávať ľahšie kopce? Nám sa to podarilo.
Už je to nejakú dobu, čo som napísal posledný článok a popravde sám neviem prečo som prestal. Možno to bolo kvôli tomu, že času bolo stále menej a menej, ale jedného krásneho dňa som sa dozvedel, že budem otec a nezostalo nič iné, ako si dať pár mesiacov pauzu. Potom to prišlo a môj syn už bol na svete 1.1.2021. Bol to super pocit. Netrvalo to dlho a čas utiekol a postupne sme začali chodiť na výlety už ako rodina. Preskočím zopár výletov ku ktorým sa vrátim v inom článku a dnes si dáme ten najnovší a to Kráľovú hoľu, ktorú sme zdolali 4.7.2021.
Popravde nik nevedel, že nedeľu pôjdeme na Kráľovu hoľu a ani ja. Bol úplne iný plán, ale bohužiaľ nebolo možné ho uskutočniť. Ako som tak sedel v garáži a rozprávali sme sa ako využijeme voľný deň a ešte ako tak prijateľné počasie, tak zrazu spadol názov Kráľová hoľa. Ihneď sme povedali áno a ešte večer sme začali do auta chystať potrebné veci, aby sme nemuseli ráno zbytočne robiť paniku :D.
Cesta tam bola fajn. Štart Konská a cez Fačkovské Sedlo, Šturec, Banská Bystrica, Brezno a cieľová obec Šumiac kde sme odparkovali auto, nachystali sa a vyrazili sme smer Kráľová hoľa.
Stále sme boli bližšie a bližšie ku vrcholu, ale energie bolo menej a menej. Našťastie počasie bolo na jednej stránke na našej strane na druhej proti nám. Na našej strane bolo práve preto, bo slniečko nám nepálilo na hlavu a teplota bola okolo 15C, ale zas na jednej stránke to bolo aj proti nám, neboli výhľady ktoré som očakával.
Už nám chýbajú posledné 2 kilometre, ale nohy začínajú vravieť, že stačí už sa nám nechce, ale nálada bola fajn, takže hlava si povedala ide sa a bude :D. Nejako sme tie dva posledné kilometre zdolali a prišli sme na vrch Kráľovej hole, do výšku 1946 m.n.m. s kočíkom.
Ako sme tak boli hore začalo aj troška pršať, našťastie to nebolo nič hrozné a o dve tri minútky aj prestalo a pomaly sme sa vybrali dole. Cestou dole nás čakalo milé prekvapenie a to pohľad na Tatranské svište.
Cestou dole sme sa už nezastavovali nikde a boli sme radi, že sme prišli k autu a že sme vrchol zdolali.
Celková dĺžka bola 24,50km a nastúpaných 1126 metrov. Takže, ak by sa tam chcel niekto vybral s kočíkom, odporúčam začať skorej ráno, zobrať si jedlo, vodu a hlavne dobrú náladu.
