Keď som v roku 1990 navštívil prvýkrát Juhosláviu,myslel som si,že som na predmestí Ríma, či New Yorku.Kaviarničky na ulici, čo bolo u nás v tom čase niečo nepredstaviteľné, pešie zóny v mestách, chlapi pri kávičke, či štamperlíku rakije riešili veledôležité témy typu-bude majster Juhoslávie Vojvodina Novi Sad,alebo Crvena zvezda Belehrad, prípadne či v košarke(basketbal) porazí ich tím Barcelonu.Proste idylka, pohoda.
A potom to začalo pomaly prichádzať....Prvé (obojstranné) násilnosti v Kosove, vyhlasovanie referend o nezávislosti v jednotlivých zväzových republikách - Slovinsko,Chorvátsko,Bosna a Hercegovina, inak v absolútnom súlade s vtedy platnou Ústavou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie.A v tom sa prihlásil samozvaný spasiteľ srbského národa. Slobodan Miloševič. Z kedysi bezvýznamného komunistického aparátčika sa stal "ochranca" záujmov Srbov žijúcich za hranicami Srbska a masový vrah....Nechcem sa tu rozpisovať o beštiálnych vraždách, páchaných srbskými polovojenskými fašistickými soldateskami.Po prvé, môžete si to prečítať v knihách historikov, po druhé, zďaleka nie všetci Srbi podľahli jeho fašizoidnej hystérii a nepripojili sa k tejto beštiálnej mašinérii.Napokon, napríklad obrane Sarajeva pred besniacimi srbskými snajpermi a delostrelcami vraždiacimi civilistov (12 500 zavraždených, z toho takmer 3 000 detí), velil Srb. Generál Divljak.V jednotkách, brániacich Bihač pred Miloševičovými zabijakmi, bolo rovnako množstvo Srbov.Ako napokon toto úplne, ale úplne zbytočné vojnové šialenstvo dopadlo, vieme. Miloševičovi namiesto Veľkej Juhoslávie ostalo malé Srbsko....A desaťtisíce ľudí, vrátane nemluvniat, snívajú svoj večný sen v často dodnes neobjavených masových hroboch....
Neviem, prečo mám pri ruskej okupácii Ukrajiny rovnaký pocit, ako pri boji Miloševiča a jeho zabijakov za "slobodu" srbského národa v niekdajšej Juhoslávii....Keď začali prvé Miloševičove masakre v Chorvátsku,či Bosne,volal som kamarátovi do Belehradu.Slobodan,preboha,čo sa to tam u vás deje???Čo to stvárate???Slobodan,inak vzdelaním lekár,mi vtedy povedal.Vieš,ak nechceme,aby chorvátski ustašovci znovu obsadili Srbsko,musíme ich pobiť !Slobodan,ale ktorý "ustašovec" obsadil čo len kúsok Srbska?Žiadny,pokojne mi odpovedal.Ale to len preto,lebo ich dopredu vykántrime!Zamrazilo ma a cítil som,že bude zle...Mýlil som sa.Nebolo zle.Bolo strašne....Keď som dnes volal z Kambodže kamarátovi do Ruska,o ktorom som bol presvedčený, že nie je žiadny ruský nacionalista, tobôž šovinista, spýtal som sa ho, ako vidí dianie na Ukrajine.Jeho odpoveď ma zrazila na kolená.Banderovskú svoloč treba vyhubiť do posledného človeka!Jurij, preboha, akých banderovcov?Povedz mi meno jediného Rusa, ktorého na Ukrajine zabili preto, že bol Rus!Po chvíli ticha v telefóne sa ozvalo: Nepoznám také meno!Ale máme my Rusi čakať, kým sa tak stane...? Vladimír Putin je politik starej ruskej komunistickej školy, ktorej rektori nikdy nebrali do úvahy nič, okrem svojich osobných záujmov.Zdôrazňujem svojich osobných, nie ruských záujmov!Bol vlastne bezvýznamný ruský kágébák,akých boli v čase ZSSR desaťtisíce.Riadením osudu sa posadil do prezidentského kreslav Rusku a napokon sám seba presvedčil,že mu patrí navždy!Že mu právom prirástlo k ....k srdcu tiež. Keď Miloševič zistil, že jeho vraždenie na Balkáne nenaráža na žiadnu vojenskú reakciu vtedy jalovej Európy, dovolil si páchať zverstvá úplne programovo.Pri rokovaniach o mieri na Balkáne v USA v Daytone,si dokonca kládol podmienky( a niektoré mu boli aj splnené !), ako keby bol on ten,ktorému nechali "nepriatelia" Srbska vyvraždiť širokú rodinu.Je pravdou,že to už začínal znieť refrén jeho politickej éry a napokon skončil tam,kde mal byť už na konci roku 1992 : v Haagu.Putin na Kryme vsadil na neschopnosť Európskej únie zareagovať vojensky na jeho kroky.Otestoval si to najprv v Moldavsku,neskôr v Gruzínsku a teraz sa na Kryme odhodlal odhryznúť najväčší kus postsovietskeho koláča.S jasným vedomím kágébáka,že množstvo východoeurópskych diplomatov študovalo v Moskve a ak začnú čo len trocha reptať,objavia sa trebárs na internete ich podpisy k záväzkom k splolupráci s vtedy národnými, alebo dokonca sovietskymi spravodajskými službami.Prípad Ukrajina musia vyriešiť západoeurópske štáty, tu sa pomoci od diplomaciíí väčšiny východoeurópskych krajín nedočkajú.
Porovnávať vojenskú silu Miloševiča a Putina je nemožné.Porovnávaním ich krokov a konania by sme však mohli časom prísť k šokujúcemu poznaniu.Od vás chcem jediné.Povedzte,že nemám pravdu !!!
