Inzerát

Nikdy som nebol ten typ chlapa, čo po sebe neopláchne umývadlo, keď sa oholí, alebo nedajbože, že po sebe nespláchne toaletu.

Z domu som bol celkom dobre vychovaný, ale pár rokov mládeneckého života urobilo svoje a človek tak nejako začne strácať pocit zodpovednosti voči svojej domácnosti. Všetko sa však na dobré obrátilo a po všetkých tých rokoch v manželstve, som sa skutočne pretransformoval na celkom praktického manžela. Vidím to tak na štyri hviezdičky z piatich, no dobre, tri a pol hviezdičky - nejaké tie neduhy sa nepodarilo odstrániť, ale predpokladám, že tie sú geneticky dané a s tým sa proste nedá nič robiť.

Ani netušíte, čo si moje žena musela vytrpieť. Mala však so mnou svätú trpezlivosť, ale nakoniec sa jej úspešne podarilo ma domestikovať do súčasnej podoby. Už dávno sú tie čas preč, keď som jú neustále bombardoval s tými tak častými a nepraktickými otázkami ako napríklad: „Do ktorej skrinky patrí tento hrniec, alebo „Kde nájdem sitko na cestoviny?“ a podobne. Mám dokonca zvládnuté aj také veci, ako napríklad zásobovanie. Keď pri priebežnej kontrole zistím, že nám doma dochádza prací prostriedok, tak nereagujem neuvážene a neženiem sa rovno do obchodu. Moje mozgové centrum vyšle signál, či netreba dokúpiť aj iné produkty drogistického charakteru, ako napríklad aviváž, tablety do umývačky, zubnú pastu, toaletný papier a tak ďalej.

Vďaka poctivej výchove mojej ženy a jej neustálemu tvrdému tréningu sa mi dokonca zdokonalil aj zrak. Elektromagnetické spektrum vnímam oveľa citlivejšie než pred tým. Túto nepochybnú výhodu zúročujem napríklad v nepríjemných a kontroverzných sporoch, či odtieň farby marhuľový sen, je to isté ako broskyňový nádych. Samozrejme, že rozdiel stále neviem stopercentne identifikovať, ale kto chce s vlkmi žiť...

Rovnako sa mi zlepšil aj sluch. Teraz už s ľahkosťou dokážem rozoznať jemné nuansy v tóne manželkinho hlasu. „ Aj tu si už povysával?“ pýta sa ma nevinne. Ibaže, ja už viem, že je to len skúška. Jej otázku nevnímam ako otázku, ale jednoducho to dekódujem ako príkaz opätovného a kvalitnejšieho prevedenia tohto pracovného úkonu.

Zatiaľ to všetko znie tak, že klady prevládajú nad zápormi, ale nohami som stále na zemi a sebakriticky si uvedomujem, že stále je čo zdokonaľovať. Napríklad moje priestorové vnímanie je značne mizerné. Pri vešaní vypratej bielizne na sušiak, potrebujem na jednu pračku tri sušiaky, kým moja žena dokáže dať na jeden sušiak tri pračky. Ja viem, nie je to fyzicky možné, hovoríte si. Nuž, to sú asi tie veci medzi nebom a zemou.

Možno vám to celé vyznieva ako spoveď klasického submisívneho podpantofláka, ale nie je to tak. Sú dni, keď si aj ja buchnem do stolu a poviem: A dosť!

Sú to tie dni, keď sa vo mne prebudí ten legendárny pradávny hlas alfa samca. Zrazu pocítim tú dominantnú energiu mojich mužských predkov, ktorí tisíce rokov lovili divú zver, stavali zruby, kovali meče a dobývali mestá. Vtedy vypnem hruď a opúšťam tú pokojnú oázu, nazývanú domácnosť a unikám do najbližšieho Hornbachu medzi svojich. Hrdo kráčam krokom divokej mačky z džungle medzi regálmi a pozorne počúvam okolité konverzácie. Obklopuje ma pocit spolunáležitosti. Nie, to nie je len spolunáležitosť je to niečo viac. Je to puto. Odvrhnutý samček je opäť začlenený do svorky. Z výrazov ako expanzná medzera, diletačná špára, alebo polyuretánová pena mám husiu kožu. Samozrejme absolútne nerozumiem, čo tie výrazy znamenajú, ale nenechávam na sebe nič poznať.

Väčšina mojich bratov má na sebe montérky a pod nechtami zažratú špinu. Najviac si vážim tých, ktorí majú montérky špinavé, to sú totiž skutoční bratia v zbrani. Tí, čo ich majú čisté sú podľa mňa debilkovia ako ja, ktorí si myslia, že ich nikto nespozná, ak sa zamaskujú. A potom to príde. Vôňa dreva, mastného kovu, plastu, ma príjemne mámi a ja musím ukojiť svoju chlapskú túžbu. Netrvá to dlho a odchádzam z obchodu minimálne s novou súpravou imbusových kľúčov, skrutkovačom s led svetielkom, alebo vodováhou. Samozrejme, nič z toho už v živote na nič nepoužijem. Celoživotne totiž trpím akútnym deficitom manuálnej zručnosti.

Môj strop technickej zdatnosti je s pomocou návodu zložiť nejaký produkt vyrobený švédskym nábytkovým reťazcom. S železnou pravidelnosťou mi po zložení nejaké súčiastky prevyšujú. V prípade, ak nedokážem niečo zmontovať, používam vulgarizmy na adresu výrobcu, alebo aplikujem hrubú silu. Mimochodom túto zručnosť som zdedil po otcovi a nemienim sa jej len tak vzdať.

Takže, aby som to celé skrátil. Nekúpite niekto vŕtačku s príklepom?