Kristepane !!! Periem kocúra !!!

Môj kocúr je majster na skrývanie sa v rôznych zákutiach bytu, kedykoľvek otvorím akúkoľvek skrinku, hneď do poličiek strká zvedavý ňufáčik a stane sa, že ho niekam nedopatrením zavriem.

Čo je trošku problém, Ramzes (tak sa volá) sa so svojou novou skrýšou väčšinou rýchlo zmieri a pohodlne sa v nej usalaší, takže dosť často trávim čas tým, že ho hľadám. Volám jeho meno, hrkám rolničkami na hračkách, otváram chladničku, skúšam všetky možné triky, on sa neozve.. Až keď otvorím tie správne dvierka, objavia sa sivé ušká a kocúr je na svete. Už sa dokonca stalo, že po hodinovom hľadaní v byte som musela vybehnúť von a preskúmať kríčky pod balkónom. Mala som totiž obavu, či plyšák v rámci lovu vtáčikov nevyletel z druhého poschodia. Po tom, ako som sa bez úspechu vrátila a so synom sme začali rozmýšľať nad grafickou podobou letáku s textom – Stratil sa nám britský modrý kocúr..., otvorila som náhodou kuchynskú linku a spod drezu vyliezol náš malý prieskumník. Strávil tam minimálne dve hodiny, ale keď sa medzi panvicami a hrncami cítil dobre, tak načo to meniť a ozývať sa že?

Niekedy si myslím, že moje zviera má nejaké nadprirodzené schopnosti a vie sa zneviditeľniť a znovu objaviť, čo ale predviedol minulý víkend ma skoro stálo zdravie...

Takže, sobota ráno, čaká ma varenie, skultúrňovanie bytu a jedna tiež potrebná pravidelná činnosť – pranie..

Môj syn ako budúci chlap kôš na prádlo úspešne ignoruje, preto musím zakaždým absolvovať Tour de byt a za použitia zmyslov ako zrak, hmat a čuch (presne v tomto poradí) zisťovať, čo sa ešte môže nosiť a čo už naozaj potrebuje oprať.

Zber ukončený, špinavé oblečenie nahádzané do práčky, zostáva len pridať prací prostriedok, ktorý skladujem vo vedľajšej miestnosti, stalo sa, zatváram práčku, spúšťam program...

V práčke to síce začne trošku divne búchať, ale hovorím si – sú tam synove rifle, má na nich kovové ozdoby, to bude ono...

Presúvam sa k iným činnostiam typickej žienky domácej, v kuchyni začínam pripravovať obed, krájam mäso, ale niečo tu nesedí -  pri príprave jedla mi tradične asistuje kocúr. Akonáhle sa priblížim ku kuchynskej linke, už je pri mne, obtiera sa mi o nohy, pradie o dušu, pomňaukáva a veľmi víta, keď mi následkom rozptýlenej pozornosti niečo mňamkové padne na zem. Teraz sa to ale nedeje... Hmmm, to je divné!

„Ccccc, Plyšáku, kde si?“ skúšam ho zavolať... Nič, ticho, v byte počuť len tlmené zvuky práčky.

Otváram všetky miestnosti a priestory, kde by mohol byť kocúr zavretý, dokonca aj chladničku, mrazák, všetky skrine, zásuvky na komodách, kontrolujem balkóny, aj keď od rána neboli otvorené a cez vyklápačku by sa pri svojich rozmeroch dostal von asi ťažko... Ako tak behám po celom byte, zastaví ma hrozná myšlienka... Buchot v práčke.. Preboha!  Nechala som chvíľu otvorený bubon bez dozoru, nasypala prášok a potom som práčku spustila bez kontroly, či tam náhodou Ramzes nevliezol! Na čelo mi vystupuje studený pot... Opatrne s predstavou mŕtveho utopeného zvieraťa medzi oblečením vstupujem do kúpeľne, zastavujem program, otváram bubon... A..............................

Nič!!! Len ponožky, tričká, rifle..

S úľavou dovoľujem práčke pokračovať... Ale kde je do frasa kocúr?

„Ramzeeeees !!!“ niekedy ma zoberie na milosť, na svoje meno zareaguje a ozve sa krátkym zamňaukaním. A tak je to aj chvalabohu aj teraz... Zvuk ide z koša na prádlo... Otvorím a tam medzi špinavými uterákmi tróni sivo-modrá plyšová potvorka, vyskočí a bez výčitiek svedomia sa elegantne presúva do kuchyne, kde vyhodnotí rozpracovanosť obeda. Keď vidí, že už sa začalo, vyčítavo na mňa pozrie: „No, tak ty varíš a mňa ani nezavoláš, čo je to za poriadok...“

Pristupujem k linke, aby som dokončila obed. Chlpatého ochutnávača trucovanie tiež dlho nebaví, akonáhle začnem znovu krájať, cítim na členkoch a lýtkach jemnú srsť... Tep sa mi pozvoľna dostáva do normálnych hodnôt, dnes to dopadlo dobre, ale ten adrenalín, čo som zažila nikomu neprajem. Uf!

PS: Ospravedlňujem sa slabším povahám, ktoré sa možno pri čítaní príbehu dostali na pokraj infarktu. Môžem ale rozptýliť vaše obavy, od tohto zážitku poctivo kontrolujem, či sa mi medzi veci v práčke, alebo riad v umývačke (lebo tam to kráááásne vonia a tiež sa tam oplatí strčiť ˇňufáčik“) nepriplietlo moje zvedavé mňaukajúce zvieratko...Tiež som zakúpila obojok s rolničkou, takže chtiac-nechtiac Ramzes zvoní, kade chodí. Výsledkom je, že čas objavenia jeho skrýše sa rapídne skrátil a ja si šetrím nervy a zdravie J.