Mám od prírody skvelý zmysel pre orientáciu, som schopná sa stratiť na to šup a preto som ideálnym zákazníkom pre výrobcov zázraku, zvaného navigácia, respektíve GPS…
Pomoc tejto malej ukecanej skrinky si doprajem hlavne v prípadoch, že sa chystám ísť niekam, kde som ešte nebola. Vždy pred dlhšou cestou si zaktualizujem mapy, niekedy mi to je bohužiaľ dosť nanič. Stačí, aby sa podarilo vybudovať nejakú novú cestu, otvoriť nový kúsok diaľnice, alebo niekde niečo rozkopať a celé moje snaženie je na dve veci.
Jedného pekného dňa som sa napríklad vybrala na služobku do ďalekého Nemecka. Rozhodla som sa ísť cez Rozvadov, v navigácii som nastavila trasu a vydala sa na cestu... Cesta ubiehala príjemne, všetko išlo bez problémov, kým som neprišla do metropoly Západočeského kraja
Plzeň vôbec nepoznám, takže som sa na hlas milej tetušky úplne spoľahla, krásne ma previedla cez mesto, ale tesne pred koncom sme narazili na nejaké rozkopávky. Navigácia sa ma trikrát pokúšala vlákať do zákazu vjazdu, čo som samozrejme nemohla akceptovať a šla som ďalej, takže sme trošku prepočítali, ani som sa nenazdala a viezla som sa po poľnej ceste pomedzi kapustu... Hovorím si, no čo už, poľnohospodárska vsuvka nemusí byť zlá. Problém však nastal, keď cestička zrazu skončila... Mala som na výber pojazdiť pomedzi plodiny, alebo sa otočiť. Zvolila som druhú možnosť a čuduj sa svete, cestou naspäť sa GPSka umúdrila, znovu prepočítala, tentokrát sa trafila a za pár minút som už míňala preškrtnutú tabuľu s názvom mesta...
Krásny zážitok mám aj z jednej cesty na Slovensko, výnimočne sme sa rozhodli ísť cez Južnú Moravu. Zvolili sme cestu bez diaľnic, vytriasť si kosti na D1 v pravom pruhu alebo skončiť na kufri nejakého rozbehnutého Fittipaldiho v ľavom sa nám nechcelo. Cesta ubiehala priam rozprávkovo, nádherná príroda, videli sme dokonca aj Nové Mlýny. Náhle sa ale navigácia rozhodla, že keď sme už v kraji vína, nebolo by od veci pozrieť si miesta, kde sa pestuje základná surovina na prípravu tohto moku a zakrátko sme sa už šplhali so kopca. Tož, vitáj ve vinohradě, děfčico.
Všetko by to bolo super, keby sa zrazu GPS nebola vypla a nás nenechala na mieste, o ktorom sme vedeli akurát to, že sa nachádza niekde medzi Brnom a Břeclaví...Či sme teda chceli alebo nie, tour de vinice sme si zopakovali, tentokrát smerom dole a na hlavnej ceste sme sa snažili nájsť čím skôr tabuľu na smer Břeclav. Zaujímavé je, že akonáhle sme znova zistili kde sme, GPS sa prebrala z hibernácie a s nadšením v hlase nám znovu chcela začať radiť. Že prišla s krížikom po funuse zistila až keď sme ju vypli a šli ďalej podľa tabúľ.
V prípade, že si chcete užiť to pravé orechové, odporúčam si navigáciu vziať do veľkého mesta. Taký Paríž je úplne ideálny. Ak ste ešte nešoférovali kruháč okolo Víťazného oblúka, ktorý má plus mínus 8 pruhov, s GPSkou si to určite užijete... Mne osobne sa to podarilo niekoľkokrát, nech sme sa v Paríži vybrali ktorýmkoľvek smerom, tento dopravný hlavolam sme stretli skoro vždy... Pravidelne sme boli nútení k vjazdu do jednosmerky v protismere, inštrukciu sme samozrejme ignorovali a trpezlivo znášali tlak typu: „Pokud je to možné, otočte se!!!“. Keď tetuška v navigácii zistila, že sa len tak nedáme, prepočítala a za chvíľku nás tlačila do ďalšieho zákazu...Takto sme sa hodnú chvíľu prekárali, kto je trénovanejší, až ju to prestalo baviť, vybafla na nás: „Na konci cesty jděte do pr...“ a vypla sa...Zostáva veriť, že nás len chcela poslať doprava...Ocitnúť sa v centre takej divokej dopravy bez navigácie je jedna velikánska sranda, našťastie sa nám podarilo nejako vymotať aj podľa tabúľ, dostať na obchvat a von z Paríža. GPS však trucovala a až do konca cesty sa nezapla, takže sme už Víťazný oblúk zblízka nevideli..
K dobru musím dať zážitok svojich kolegov, ktorí sa vracali z Nemecka a tiež si želanie ísť cez Plzeň nastavili do navigácie. Údajne postupovali presne podľa jej pokynov, prešli hranice pri Rozvadove, viezli sa, viezli a viezli, už sa aj zotmelo a jazda sa im už začala zdať trošku dlhá, ale vtom sa pred nimi konečne objavilo nejaké väčšie mesto. Jeden z účastníkov prehlásil, že tie komíny pozná, určite je to Plzeň, v ktorej dva semestre študoval... Omyl zistili všetci veľmi skoro a to v momente, keď sa pred nimi objavila tabuľa s názvom mesta: Ústí nad Labem...Pri ceste do Českých Budějovíc len taká mierna zachádzka...
Takže, milí cestovatelia, navigácia je síce super vynález, ale z mojich vlastných aj cudzích skúseností viem, že sa neoplatí slepo spoliehať na jej inštrukcie. Vždy je lepšie si cestu aspoň pozrieť, prípadne urobiť to, čo po pár zážitkoch robím ja: trasu si vždy naplánujem na internete a plán aj s mapou si vytlačím, aby som v prípade výpadku elektroniky mala k dispozícii aspoň niečo, podľa čoho sa zorientujem. Papier nepustí...
Musím povedať, že som sa takto už niekoľkokrát vyhla sedeniu v aute vo voľnej prírode a kladeniu si otázky: Gde Proboha Su?
