Určite mnohí z vás poznajú ten vtip, keď príde človiečik do práce a vidí dvoch adminov, ako zúfalo sedia za svojimi počítačmi. „Čo sa deje?“ pýta sa ich… „Aaaale, včera sme sa opili a menili sme heslá…“
Ja som ešte v nedávnej minulosti ani nemusela vo zvýšenej miere požiť alkohol, aby sa mi podarilo si pravidelne zablokovávať prístupy, hlavne ak som sa niekam prihlasovala len sporadicky.
Čo systém/stránka, to iný password. Kedysi som síce mala na všetko jedno heslo s tým, že som postupne navyšovala len posledné číslo, ale neosvedčilo sa mi to, pretože v každom systéme je časovanie zmeny zabezpečenia iné. Takže zatiaľ čo som na jednom mala heslo končiace štvorkou, v inom som už bola na sedmičke a našli sa aj také lenivé servery, kde som bola stále na jednotke….
Prešla som teda na iný typ – dátumy narodenia mojich blízkych a k tomu nejaký špeciálny znak. Ale ani to nefungovalo dlho, stačilo sa trikrát pomýliť, zabudnúť správnu kombináciu čísiel a znakov a bola som v ... háji…
Oči mi otvoril zhliadnutý videoklip, kde nejaký IT špecialista hovoril, že v dnešnej dobe sú hackeri strašne prefíkaní a zákerní, a že dokonca také silné heslo, aké mali v jednej banke a znelo banka123 s podivom prelomili našup.
Špecialista ďalej radil, aké heslá ešte nepoužívať. Keď máte napríklad labradora, ktorý sa volá Žofka, potom heslo LabradorZofka nie je práve najšťastnejšie, pretože ktorýkoľvek z Vašich susedov si ho môže ľahko domyslieť. Takže Bublinka (meno môjho škrečka) plus tie rastúce čísla zo začiatku článku tiež nebolo ktoviečo...
Rovnako nie je dobré si dávať ako heslo svoj dátum narodenia, alebo dátum narodenia niekoho blízkeho...Tu som teda robila ďalšiu strašnú chybu.
Najnepriestrelnejšie sú vraj heslá typu: Ridpo7avpsuc*.
Je to skratka vety Rano idem do práce o 7 a v práci si uvarím čaj plus nejaký ten špeciálny znak, aby bolo každému hackerovi jasné, že život nie je peříčko…
Až ma zamrazilo... Môj systém nie je bezpečný!!!
Tak som teda do toho išla... Pospomínala som si, kedy čo robím a podľa toho som si nastavila prístupy. Používala som tri základné vetičky. Všetko krásne fungovalo, až do chvíle, kedy som si pri mojom raztýždennom prihlasovaní na jednu sociálnu sieť nevedela za ten svet spomenúť, či som tam dala heslo o tom, čo robím v nedeľu ráno, z pondelka na utorok v noci alebo čo robím každý večer.. Čo to budem naťahovať, nezadarilo sa a účet mi bol zablokovaný, musela som adminom posielať svoje údaje a kópiu dokladu, aby som im dokázala, že som to naozaj ja a aby som sa dostala so svojho účtu...
Keďže viem, že najväčší problém pri práci s počítačom je aj tak najčastejšie medzi klávesnicou a stoličkou, rozhodla som sa ísť na problém zvaný prístupy prudko vedecky – vytvorila som si súbor, v ktorom mám napísané všetky prístupové údaje, je zamknutý heslom, ktoré mám uložené v mobile a mobil mám zablokovaný blokovacím kódom...Na tento sofistikový systém zabezpečenia som právom hrdá.
Síce mi trvá dlhšie, kým sa dopracujem k správnej kombinácii prihlasovacích údajov, ale je pravda, že škodoradostnú otázočku Forgot your password? môžem od zavedenia tohto systému s blahosklonným úsmevom ignorovať.
Hm, ostáva len dúfať, že blokovací kód na mobil nezabudnem, inak mám po ptákách...Respektíve po heslách...
