Judaš

Malý chlapec bol z matkou v záhrade spolu sadili male stromčeky ,chlapcovi sa to velmi pačilo sadenie stromčekov ešte vtedy bol čisty nebolo v nom nič zle ,nevinne srdce čista duša ,rád pomahal matke najma v záhrade nemal moc 

 kamaratov bol taky samotar mal rád samotu ,v jeden mu povedal otec pošlem ta do chramu aby si tam 
nadobudol vzdelanie aby si bol niekým ,malý Judaš bol sice rád ale potom si pomyslel ako mu bude smutno za domovom 
ale aj tak sa tešil ,otca miloval velmi bol jeho vzorom už vo svojom detskom srdci snival a tužil byt ako 
jeho otec ,otec mu vravi nechcem aby si trel nudzu ale aby si sa mal chlapče len dobre ano vlastnime pozemky ale aj 
tak aby v tebe niečo bolo vzdelanie to je velmi dôležite to synu potrebuješ Judaš mu odpovie ano otče ja viem 
budem sa snažit aby som ta nesklamal ,otec pohladil syna po vlasoch a potom šli spat ,Judaš bol velmi vzrušeny 
že pojde do chramu sa vzdelavat nemohol preto zaspat ,stale myslel na otcove slová že ho nesmie sklamat že musi 
niekým byt mat dobre vzdelanie aby boli rodičia na neho hrdí mali len jeho viac deti nemali ,Judašovi 
chybal surodenec dost ale napokon si zvykol ,vačšinou byval z matkou ked bol malý pomahal jej nosil jej vodu 
mali inak sluhov ale aj tak si niečo urobili sami ako napriklad sadenie stromčekov a iných rastlin 
ked bolo vinobranie tak Judaš spolu z otcom aj zo sluhami rád pomahal ,
na dalši den sa chlapec rozlučil z matkou ta ho zo slzami v očiach objala povedala mu aby si dával na seba 
pozor a snažil sa byt len dobrým človekom ,Judaš jej povedal budem sa neboj mamka 
po ceste citil trochu uzkost strach z toho čo bude v chrame aj smutok za matkou mu naplnal srdce 
otec mu ešte vravi synu vždy sa snaž byt čestným posluchaj učitelov vždy bud poslušný a vtedy mi urobiš 
velku radost maj srdce vždy otvorene pre Boha ,ked prišli do chramu rozlučili sa Judaš mal v očiach slzy 
ale premahal sa ved je chlap si myslel nesmie plakat na verejnosti ale aj tak citil smutok 
v chrame si našiel priatelov nie moc najlepších na začiatku sa mu trochu tažšie zvykalo odlučeny od matky 
tak skoro to ho dost na duši poznačilo ,v jeho srdci pomaly rastla túžba byt niekym urobit otcovi radost 
ale rastla v nom aj pýcha že je chrame že bude mat to najlepšie vzdelanie a z tym dosiahne v živote velmi vela 
rodičia chodili za ním najma na sviatky otec mu daval rady poučal ho ako sa má spravat 
Judaš ho utvrdzoval že sa snaží poslucha učitelov a dokonca tu ma aj priatelov 
otec sa tomu potešil a dalej ho povzbudzoval k poslušnosti 
Judaš v chrame ziskal vzdelanie ktoreho malo posunut v živote ešte dalej ,
ked bol už mladikom zapačila sa mu jedna dievčina Johanna sa volala aj jej sa velmi pačil 
ale nebola tak bohata na začiatku mu to tak nevadilo aj sa stretavali chodili spolu na prechadzky 
ale potom sa stalo že Judaš rozmyšlal nad tymi svojimi zasnubami s nou a povedal si nema bohvieake veno 
ja potrebujem ženu z bohatým venom nie zrušim zasnuby už to nebol ten malý Judaš tak čisty a nevinny 
už sa v nom zakorenila pycha a čím bol starši tým viac v nom rástla 
Johanna zo slzami prijala jeho odmietnutie a zrušenie zasnub zrutila sa z toho žialila až ochorela 
a napokon zomrela bolo to strašne pre jej rodičov ,Judaš sice citil lutost ale sa obhajoval že on potrebuje 
bohatu ženu potom sa zas zahladel do inej ale ani to neskončilo dobre ,
otec ho napominal preto že takyto nemôže byt ale judaš mu povedal že si nevie pomôct chce mat inu manželku 
bohatu najma ,matka bola z toho neštastna darmo mu prehovarala do duše Judaš ju len zlostne odbil 
nebol to už ten dobry chlapec ten chram a tí jeho priatelia ho zmenili k zlemu aj otec k tomu prispel 
dost ho maznal predtym zlostny nebyval ale teraz sa zlostil za maličkosti akysi nepokoj v nom hlodal 
nebol spokojny skoro stale ,Judaš bol inak pekný mladik dobre urasteny štíhly mal tmave kučerave vlasy 
oči mal tmave boli sice pekne ale bolo v ních niečo zle kto sa na neho dobre zahladel to zbadal 
k ludom čo niečo znamenali sa vedel pretvarovat ,
otec ked videl kam jeho syn speje trapilo ho to dost až ochorel napokon zomrel to Judaša dost položilo 
plakal za ním hovoril prečo si odišiel otče velmi mi budeš chybat na chvilu si aj uvedomil aky bol 
že on mu zapričinil smrt aj uvažoval že sa zmeni ale ten zlý v jeho srdci mu hovoril že to už nepomôže 
tak to nechal ,ked stretol Ježiša chcel hned ho nasledovat matke sa to moc nepačilo lebo ho poznala 
že sa vie hned nadchnut a potom to nechat ,bol nestalý jej syn moc nestaly a slabý 
vo svojom vnutri bol citlivý ale svojou zlobou to zakrýval 
nechcel aby druhi videli aky je nechcel byt taky chcel a tužil mat bohatsvo slávu byt niekým 
a myslel si z tymto Ježišom to dosiahne len nech ho prijme medzi seba 
velmi ho mrzelo že ho nechcel prijat bol až nahnevany že prečo nie ale napokon ho prijal 
tak bol štastný nadšeny aj matke to oznamil ta len vzdychla ale priala si aby tento Ježiš jej syna 
zmenil k lepšiemu ,
ale Judaš si srdce uzatvaral dost aj pred Ježišom aj pred inými ,na začiatku velke nadšenie 
k učitelovi a potom ked videl že nesplná jeho predstavy o královstve začala v nom rást nenavist a sklamanie 
k nemu prečo nechce byt králom vravel si ved ja ho musim nejak k tomu prehovorit 
niekedy sa mu stalo ked zaspaval mals sen o Johanne ako na neho zo slzami pozera a hovori mu 
ako som ta len milovala Judaš zobudil sa až sa strhol bol to len sen prečo na nu ešte mysli 
zrazu pocitil vinu za jej smrt ale hned to zahnal ,tento Ježiš sa priateli z nespravnymy ludmi 
musim mu to odhovorit a ti učenici už mi idu na nervy moc s nimi nevychadzal jedine z Jánom lebo bol v jeho veku 
Ježiš na nom videl že sa mu odcudzuje že už nieje taky nadšeny vyprchala z neho ,
Judaš nemohol v noci spavat len aby nemal ten sen z Johannou radšej sa prechadzal 
chodieval do chramu a podaval spravy o Ježišovi o jeho spravani ,hovoril im správa sa ako šialenec 
pohanov si vodi k sebe je mi z toho nanič už ,najradšej by som odišiel ale nemôžem niečo mi hovori 
aby som zostal ,tak zostan vravia mu i nadalej nam budeš podavat spravy 
suhlasil a odišiel vratil sa ked ešte spali ale Ježiš nespal zo smutkom na neho hladel 
Judaš nato prečo na mna tak hladiš ? Ježiš nato kde si bol Judaš ? on nato len sa prejst nemôžem spavat 
učitel Ježiš si vzdychol dobre vedel kde bol mlčal slzy mu vošli do oči velmi ho trapilo ako sa Judaš 
spraval jeho klamstva a bolo ich dost a dokonca už aj kradol zo spoločnej kasy ktoru mal pri sebe 
ked mu kolkokrat povedal aby dal chudobnym nebol nadšeny vôbec zamrmlal si niečo ale nakoniec posluchol
ale vždy si niečo nechal ,oči sa mu vždy zaleskli ked videl zlato šperky a ine cenne veci 
tužil po nych ,Ježiš mu potom zo smutkom povedal klameš Judaš viem kde si bol ale neboj učenikom 
to nepoviem len ma to mrzi že ma tak nenavidiš kde sa podelo tvoje nadšenie učenika ?
Judaš nato moje nadšenie a ty prečo nechceš byt králom ? vtedy by sa mi vratilo chodiš otrhany vodiš 
si zo sebou chudakov a pohanov pekna skupina teda je mi z toho na nič vieš aj z teba už 
Ježiš na neho zo smutkom hladel a povedal aj mne je na nič z tvojej ubohej duši čo si z nej urobil 
zmrzačil zranil až je chorá môj otec ju stvoril tak čistu ved aj ked si bol ešte chlapec si bol tak nevinny 
tak čisty čo sa to z tebou porobilo ? zmenilo ta to že ta otec moc rychlo vzal od matky ved pri nej 
si bol taky štatsný ,Judaš na chvilu precitol citil smutok za tymi časmi ale nedal to znat na sebe 
ano bol štastny vtedy a velmi tie detske roky chvile z matkou v tej zahrade pri sadeni stromčekov 
akoby si prial aby sa vratili tie časy akoby si len prial ,rozcitil sa trochu pri tom ale hned sa spametal 
nesmie nato mysliet nesmie na sebe znat aky je ,nebol uplne zlý ako v každom človeku aj v nom bolo a je ešte 
niečo dobre alen je to nesuladene neusporiadane a on nema silu si to v sebe usporiadat 
tužba byt niekym vlastnit slavu a moc su silnejšie ako to všetko ,
povedal napokon čo ma zmenilo nič take ty si ma zmenil že nie si taky ako som čakal 
nenavidia ma aj ty každy hovoril aj moja matka asi ,Ježiš mu vravi necitia k tebe nenavist to len zlý ti to 
našepkava zatvor srdce pred ním Judaš lebo ta zniči neotvaraj sa mu moc nechod tou cestou ktora nikam nevedie 
len do zahuby ,vždy som ti chcel len dobre hovori mu ,
Judaš na neho hladi s pohrdanim už hovori nechcel si mi nevieš mi pomôct nevieš ma zachranit som velmi 
neštastny ani nevieš ako ježiš mu hovori ale viem Judaš ,ale ty sam musiš chciet ja nikoho nenutim 
lenže ja chcem slávu byt niekym a ty maš byt naším králom pozemskym nie nejakym chudakom 
Ježiš mu nato ako mi je ta luto ani nevieš ako ,kašlem na tvoju lutost vravi mu Judaš a odchadza 
Ježiš za ním smutno hladi a potom plače nad tymto ubohým človekom 
Judaš sa citi tak sám ako sa nikdy necitil vyhnal Boha zo srdca satan sa mu tam usidlil a on z tým suhlasil 
klame ho našepkava že bude niekym ked Ježiša zradi ked ho vyda na smrt 
Judaš najprv nechce smrt to nie ale časom nato viac a viac mysli až sa rozhodne že to urobi 
spanok ho obchadza je nepokojný ma zle pocity v sebe uzkosti sa v nom miešaju citi sa zle 
až sa zpotí z toho ,vidi Johannu ked zavrie oči vidi otca ako na neho smutno hladi synu kam to ideš po akej 
ceste akoby mu vravel ,ako mu je nanič vo vnutri už pokoj nenachadza len akysi zmätok 
všeliake rôzne pocity ,ma v sebe ,citi aj prázdnotu už ho nevie nič tešit nadchnut všetko ho hned sklame 
ako ho sklamal Ježiš ,prečo na neho tak hladí taka láska prečo ho tak ničí už nemôže zniest ten 
jeho pohlad ,mal by odist ale nemôže prečo nemôže čo ho drží pri nom ? sám nevie nema silu odist 
aj preto lebo sa nechce zahanbit ved aj ini ho opustili a on sa ho drži ako kliešt 
ako mi len chybaš otec mysli si slzy mu idu do oči ale on sa premaha musi sa premôct inak ho to zniči 
ten smutok je tak sám Ježiš ho sklamal aj preto že mu nepomaha ako by mal nechava ho napospas zlemu 
mal by on sám ale nema silu aj chce ale brani mu v tom niečo či niekto ,tak by chcel ale nemôže sila 
pychy je velka jeho tužba je silnejšia a on ju nevie ovladat už ani seba nevie ovladat svoje pocity 
nenavist nechava jej volny priebeh ,ako ho len zato nenavidi ano zradi ho pojde za knazmi a dohodne sa 
s nimi aj tak urobil potom ,tridsat striebornych je malo ale lepšie ako nič hovori si ježiš ho nahneval 
ked sa zastal Marie čo ho natierala tym olejom taky drahy a taka škoda take mrhanie až mu je zle z toho 
ked sa dohodol z knazmi bol ako v tranze nič necitil už len čakal na vhodnu priležitost 
prišla v getsemani tam zaviedol vojakov a bozkal ho až potom si uvedomil čo robi ale už bolo neskoro 
uteka ako mu nohy stačia akoby ho niekto nahanal pocity viny  sa mu ozyvaju bušia mu v mozgu v hlave 
čo som to len urobil kriči v nom zradil som ho a ten jeho pohlad kriči prestan sa na mna tak pozerat 
tvôj pohlad ma niči ,uteka ako blazon beha po uliciach vidi ako vedu jeho učitela aj ich pohlady 
sa stretnu Ježiš zo smutkom na neho hladi Judaš si zakrýva oči pada na zem dav ho skoro rozšliape 
potom sa rozbehne preč do poli nie už nebude mat pokoja po tom čo urobil zabil Boha je vrah Bohočloveka 
ako to v nom vrie už je v pekle citi to hori mu cele telo je v plamenoch ach ako to páli oklamal si ma 
všetci ste ma oklamali kriči ako zmyslov zbaveny trhá si šaty vlasy na tvari ma už bradu 
ten pekny Judaš už nie je to pekne z neho odišlo stratilo sa preč ,
vracia sa do zahrady kde ho vydal vidi tam krv Ježišovu akoby ho niekto bodol do srdca des mu chytil 
srdce blazni on sa z toho zblazni trha aj plášt čo tam našiel ta krv nie nemôžem sa nato pozerat 
preč preč uteka musim preč ale kam kde najdem miesto pokoj nikde tu na zemi jedine tam preč zo zeme 
kriči citi vinu v sebe velku vinu darmo hodil peniaze knazom to nepomohlo citi sa stale horšie a horšie 
zabil som ho som vrah už nenajdem pokoj tu na zemi v srdci mi hori peklo nič mi neurobil vždy bol 
ku mne láskavy a ja som sa mu odvdačil zradou ach čo som to urobil ale on je na vine že mi nepomohol 
že ma nechal sameho ,on on je na vine že som ho zradil kriči reve šalie už vidi strom ide k nemu 
ano tu už niet pre mna miesto musim to skončit zo sebou už mi nič nepomôže ako to pali 
musi to ukončit tu bolest ten ohen uhasit čo v nom horí ,na svojich šatoch ma šnuru odpaše sa 
urobi slučku hodi na konar vylezie pri tom na strom skuša či je pevna potom si strči hlavu do slučky 
jeho posledne myšlienky boli na otca v dialke vidi ako dvihaju Ježišov kríž hovori ticho nezachranil si ani 
mna ani seba potom zavrie oči a vidi zas ten jeho pohlad rychlo ich otvori nie už na mna tak nebudeš hladiet 
potom sa odkopne ešte raz sa vidi ako chlapec čo sadi z matkou stromčeky cely život mu prebehne jeho roky 
v chrame otec jeho pohlad tak smutny a Johanna zo slzami v očiach akoby mu vravela nerob to Judaš ja ta stale 
milujem a napokon Ježiš z láskou na neho hladi ta láska ho niči kriči nehlad tak na mna a potom sa spusti 
dusi sa nemôže dychat aj by chcel žit ale už je neskoro na všetko je neskoro nikdy mu to neodpusti 
potom sa ponara to tmy už nič nevidi len tmu ten pohlad zmizol ,myslel si že najde pokoj nenašiel 
prave naopak ešte vačši ohen v sebe mal smrt mu nepomohla ta vina išla s ním z jeho dušou 
bude navždy v nom už nenajde pokoj nevidi svetlo len tmu ohen ktory hori a nikdy nevyhasne ,večne trápenie 
v duši nikdy nezhasne .