Kto koho?

Prevychovávame my mužov, alebo oni nás?

My ženy máme tendenciu mužov meniť na svoj obraz…može tu teraz 80 % z Vás krútiť hlavou, že to tak nie je, že Vy ste už z toho preliečené, v podvedomí viete, že to tak úplne nie je pravda…Stále predsa dúfame, že ich niečo napadne samých od seba…umyť riad, naložiť do pračky, ísť na nákup… vždy by sa čosi  našlo. Ale oni si to robia po svojom a na všetko majú pádny argument, keď je zle aj dva. 

Otázkou skôr je či sú takí nenapravitelní oni, alebo my…nie sme to my čo stále niečo čakáme? Nie sme náhodou my nenapravitelné „čakateľky“ ? Ja taká jednoznačne som….ja čakám, že uloží prádlo keď to sľúbil, ale ešte som sa nedočkala…on na to vlastne celý víkend nemal čas, aj keď bol doma sám…no, zabijem ho?...nie, zložím si to sama. 

Minule ma poslal v sobotu von s tým, že chce celý byt upratať sám, že sa mu bude lepšie upratovať…mali sme pred návštevou jeho rodičov…odhovárala som ho, ale bol neoblomný, tak som vyrazila do mesta. Keď som sa po siedmych hodinách vrátila s nákupom domov našla som ho čumieť na hokej s vysávačom v ruke….umytá bola akurát kúpelňa, ale podľa jeho slov PORIADNE. 

Viem, že ho neprevychovám, ale pozorujem na sebe, že on si otáča na svoj obraz mňa…prestávám remcať, nemá to totiž cenu…občas mi z ničoho nič prinesie kvet a  jeho preformance čo predvádza každé ráno ma dokáže aj po celej tej dobe čo sme spolu stále rozosmiať…no, nie je to niekedy viac?